Maria Valtorta 637.
22. február 1944
1 Stále vidím izbu, v ktorej býva Mária. Znaky po umučení už nevidno. Panna sedí a číta. Zaiste sväté knihy, lebo v tom zvitku, ktorý drží v rukách, určite nie je nič iné. Už nie je strýznená. Jej tvár je však vážnejšia než pred umučením, zrelšia. No už nemá ten tragický výraz. Teraz je majestátny, ale pokojný.
Zdá sa, že je ráno, lebo slnko prenikajúce do tichej miestnosti cez otvorené okno už jasne svieti, no vidno, že záhrada obklopená vysokými múrmi je ešte úplne svieža od rosy.
2 Vchádza Ježiš. Má ešte svoj nádherný odev, ktorý mal v ráno vzkriesenia. Z tváre mu sála jas a jeho rany sú sťa malé slnká.
Mária si s úsmevom pokľakne, potom sa postaví a pobozká mu pravú ruku. Ježiš si ju pritisne k srdcu a pobozká ju na čelo, usmieva sa a prosí o bozk, ktorý mu Mária opätuje na čelo.
„Mamka! Čas môjho pobytu na zemi sa skončil. Vystúpim k Otcovi. Prišiel som sa s tebou osobitne rozlúčiť a ešte raz sa ti ukázať, aký budem v nebi. Ľuďom som sa zaodetý do takejto žiary nemohol ukázať. Nedokázali by zniesť krásu môjho osláveného tela. Príliš to presahuje ich možnosti. Ale tebe, mamka, áno. A prichádzam, aby som ťa v ňom ešte raz potešil.
Pobozkaj moje rany. Aby som v nebi cítil vôňu tvojich pier a tebe aby na nich zostala sladkosť mojej krvi.
3 Buď si však istá, mamka, že ťa nikdy neopustím. Na pár okamihov potrebných na konsekráciu chleba a vína vyjdem z tvojho srdca, aby som sa tam vzápätí vrátil keď sa od teba len ťažko odlúčim — roztúžený takou láskou, akou je tvoja, ó, moje živé nebo, ktorého ja som nebom.
Odteraz budeme spojení tak ako nikdy predtým. Najprv som bol nemohúcne embryo, potom nasledovalo moje detstvo, po ňom prebíjanie sa životom i prácou, ďalej moje poslanie a napokon kríž a hrob, ktoré ma od teba odďaľovali a bránili mi povedať, ako veľmi ťa milujem. Teraz však nebudem v tebe ako utvárajúci sa človek ani nie pri tebe uprostred prekážok sveta, ktorý bráni splynutiu dvom milujúcim sa. Teraz budem v tebe ako Boh a nič, nič na zemi ani na nebi ma nebude môcť od teba odlúčiť, ani teba odo mňa, svätá matka. Budem ti hovoriť slová nevýslovnej lásky, budem ťa láskať nežnosťou, ktorú nemožno vyjadriť. A ty ma budeš milovať za tých, ktorí ma nemilujú.
Ó! Svojou dokonalou láskou, mamka, naplníš mieru lásky, ktorú svet Kristovi nedá. A teda väčšmi než rozlúčka je toto pozdrav toho, kto na chvíľku odíde, akoby išiel natrhať ruže a ľalie do tejto rozkvitnutej záhrady. No z neba ti prinesiem iné ruže a ľalie, krajšie než tieto, ktoré tu rozkvitajú. Naplním ti nimi srdce, mamka, aby som ti umožnil zabudnúť na zápach zeme, ktorá nechce byť svätá, a aby som ťa vopred osviežil vánkom blaženého raja, kde ťa očakávajú s toľkou láskou. A Láska, ktorá už nedokáže čakať, zostúpi na teba o desať dní. Ozdob sa svojou najkrajšou radosťou, ó, panenská Matka, pretože príde tvoj Ženích. Hľa, už je po zime... roznáša vôňu vinič v rozkvete... a on spieva: ,Hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď, budeš korunovaná.'
* Porov. Pies 2, 11 - 13.*
Korunuje ťa svojím ohňom, ó, svätá, a obšťastní ťa svojím Duchom, ktorý ťa prenikne celou svojou žiarou, ó, Kráľovná múdrosti, jeho Kráľovná, ktorá si ho vedela chápať už od úsvitu svojho života a milovať ho tak, ako žiadny človek na svete nikdy nemiloval.
4 Matka. Vystupujem k nášmu Otcovi. Tebe, Požehnaná, požehnanie tvojho Syna."
Mária žiari v extáze, v miestnosti, ktorá zostáva osvietená Kristovým svetlom.
5 Ježiš hovorí:
„Ó, ľudia, nediskutujte, či bolo alebo nebolo možné, aby som si zamenil odev. Nebol som už Človek viazaný na ľudské potreby. Vesmír som mal za podnožku pod moje nohy a všetky mocnosti som mal za poslušné služobnice. Keď som sa mohol premeniť na vrchu Tábor ešte ako Evanjelizátor, nemohol som sa premeniť pre svoju matku, keď som sa stal osláveným Kristom? Alebo, nie: premeniť sa pre ľudí a jej sa zjaviť taký, aký som už bol — božský, oslávený, premenený z Človeka, aký som sa ukazoval všetkým, na toho, kto som v skutočnosti bol. Veď moja úbohá matka ma videla zmeneného mukami a bolo správne, aby ma videla premeneného Slávou.
6 Nediskutujte, či som reálne mohol byť v Márii. Ak hovoríte, že Boh je v nebi, na zemi a na každom mieste, prečo pochybujete o tom, či som mohol súčasne prebývať v nebi i v Máriinom srdci, ktoré je živým nebom? Ak veríte, že som vo sviatosti a uzavretý vo vašich cibóriách, prečo pochybujete o tom, že som bol v tomto najčistejšom a najroztúženejšom cibóriu, akým je srdce mojej matky?
Čo je Eucharistia? Je to moje telo a moja krv spojené s mojou dušou a s mojím božstvom. Teda keď ma počala, čo iné prebývalo v jej lone? Nebol to Boží Syn, Otcovo Slovo so svojím telom, krvou, dušou a božstvom? A vy ma nemáte azda preto, že ma mala Mária a dala ma vám potom, čo ma nosila deväť mesiacov? Nuž tak, ako som opustil nebo, aby som prebýval v lone Márie, tak som si vyvolil lono Márie za svoje cibórium, keď som zanechával zem. A ktoré cibórium v ktorej katedrále je krajšie a svätejšie než toto?
Oltárna sviatosť je zázrak lásky, ktorý som urobil pre vás, ľudia. Avšak na vrchole môjho úmyslu lásky sa skvela myšlienka nekonečnej lásky môcť žiť s mojou matkou a umožniť jej žiť so mnou, kým sa nespojíme v nebi.
7 Prvý zázrak som vykonal v Káne Galilejskej, aby som Máriu obšťastnil. Posledný zázrak či posledné zázraky som vykonal v Jeruzaleme, aby som Márii dodal útechu. Eucharistiu a šatku Veroniky. Šatku, aby som kvapkou medu osladil horkosť Skormútenej. Eucharistiu, aby necítila, že Ježiš už nie je na zemi.
Všetko, všetko, a pochopte to už raz, všetko máte skrze Máriu! Mali by ste ju milovať a dobrorečiť jej každým svojím dychom.
Šatka Veroniky je tiež podnetom pre vašu pochybovačnú dušu. Porovnajte vy, čo konáte suchopárne testy, racionalisti, vlažní a nestáli vo viere, tvár na šatke Veroniky (sudárium) s tvárou na Turínskom plátne (sindon). Prvá je tvár živého, druhá je tvár mŕtveho. Avšak dĺžka, šírka, somatické znaky, tvar a rysy sú rovnaké. Položte obrazy na seba. Uvidíte, že sa zhodujú. Som to ja. Ja, ktorý som vám chcel pripomenúť, aký som bol a akým som sa stal z lásky k vám. Keby ste neboli poblúdení, slepí, stačili by vám tieto dve tváre, aby vás priviedli k láske, k pokániu, k Bohu.
Boží Syn vás opúšťa a žehná vás s Otcom i s Duchom Svätým."